Jste normální? Zjistěte to

12. února 2016 v 11:36 | Astaer
V následujícím videu, které je velmi poučné, se dozvíte další informace na téma emoce vs. rozum, které bylo z určitého pohledu rozebráno v jednom předchozím článku, konkrétně Pudy, emoce, rozum, víra.
Video je nejen poučné, ale i zábavné. Proto ho doporučuji zhlédnout celé. Ale vím, že pro mnohé se bude zdát dlouhé, nebo jiní mají radši text, ke kterému se mohou několikrát vrátit. Proto pod videem je výtah ze slovenských titulků, podle mého je to většina důležitých informací, ale budete ochuzeni o úsměvné vtipy.Smějící se (označení (...) je pro místa vynechaných částí)

https://www.youtube.com/watch?v=eBrqzsUH6vQ

(...)
Aký je teda rozdiel medzi tými čo sú normálni a tými, čo majú sklon byť nenormálni?
Prvý rozdiel je toto. Normálny človek má cieľ alebo zmysel života. Tí, čo začínajú byť nenormálni a strácajú pokoj v duši nemajú cieľ alebo zmysel života. Normálni majú cieľ. Tak ako vy by ste nemali doma zariadenie 10 minút bez toho, aby ste sa neopýtali, na čo slúži, tak to isté sa pýtate aj o živote. Dom je na bývanie, kostol je miesto na klaňanie, tak aj človek musí mať zmysel. Normálni ľudia si toto urovnajú skôr, než čokoľvek iné. Konečný normálny cieľ človeka je byť šťastný. Šťastný v tom, čo robí jeho osobnosť. Človek chce ako konečný cieľ žiť. Nie žiť ďalších 5 minút, alebo prežívať. Podruhé, chce pravdu. Nie pravdu o geografii ale všetku pravdu. A potretie, chce lásku. Nie lásku, ktorá má v sebe nenávisť alebo presýtenosť, ale trvalú extatickú lásku. To je normálny cieľ ľudí. A dokonalý život, dokonalá pravda a dokonalá láska, to je definícia Boha. Inými slovami, hľadať štastie znamená hľadať Boha.

Vo filozofii existuje princíp, že to čo je prvé v úmysle, je posledné v realizácii. Povedzme, že chcete ísť do Washingtonu z New Yorku. To je prvé vo vašom úmysle, ale je to posledné miesto kde sa dostanete. Lebo musíte ísť cez New York, Filadelfiu, Camden a Baltimore, aby ste sa dostali do Washingtonu. Tak aj človek sa musí rozhodnúť najprv čo je konečný zmysel života. To je až tak dôležité, že keď idete k zubárovi, tak predtým ako vás začne vŕtať, zubár má právo opýtať sa na vašu životnú filozofiu. Lebo ak máte zlú životnú filozofiu, nemôže si byť istý, že mu zaplatíte.

(...)

Nenormálny človek je ten, čo nemá zmysel života. Má len následnosť malých cieľov. Je ako farmár, ktorý zasadí pšenicu jeden mesiac, potom ju vytrhne a zasadí kukuricu, potom aj tú vytrhne a zasadí lucernu. Alebo ako rádio, ktoré je naladené na tri stanice a chytá len šumenie. Mysle, ktoré majú sklon byť nenormálne nie sú viazané na žiadny konečný osud. Čítajú knihu a jeden týždeň sú materialisti, druhý idealisti, a ďalší komunisti. Postavia koľaje v pondelok, potom ich vytrhnú a postavia iným smerom v stredu alebo štvrtok. Často sú ako tí, o ktorých hovoril Konfucius. Konfucius povedal, že niekedy mladí muži nemajú iný cieľ ako sex. V stredných rokoch je to moc. A v starobe je to lakomosť. A Konfucius, veľmi múdry človek, povedal, že lakomosť v staršom veku je často prejav žiadostivosti z mladosti. Ale v každom prípade, títo ľudia si stavajú falošné nekonečná. Pomýlené. Urobia napríklad boha z telesných vecí. A intenzitou zážitku sa snažia nahradiť nejaký konečný cieľ. To spôsobuje neštastie mysle.

Prichádzame k ďalšiemu rozdielu. Normálny človek je riadený rozumom a vôľou. Nenormálny človek je riadený inštinktami, impulzmi a tiež verí, že jeho podvedomie určuje jeho život.
Pozrime sa na rozumného človeka. Rozumný človek je niečo ako loď. (...) Kormidelník má cieľ. Vie, kam ide do prístavu. Riadi sa hviedzami. Posiela svoje príkazy do strojovne. Vonku je nepokoj od vĺn. Niekedy voda pôjde sem. Ale čo je dôležité je, že kormidelník určuje smer lode. Inými slovami, má cieľ alebo zmysel. Normálny človek je taký. Má rozum. Zaujíma ho pravda. Má vôľu. A keď vidí nejaký cieľ, alebo niečo čo má byť spravené, tak to chce urobiť. Takže na vrchole rozumeného človeka je rozum a voľa. Tie ovplyvňujú jeho emócie. Napríklad niekto dostane zlú správu, tak plače. Nie je to plač, ktorý vytvára myšlienku o zlej správe. Ale je to myšlienka, ktorá ovplyvnila emócie. Rozum a voľa nemôžu vždy ovládať emócie priamo. Ale môžu ich ovládať nepriamo tým, že riadia myšlienky iným smerom. Je pravda že vonkajšie vplyvy pôsobia na podvedomie mysli. Voda, ktorá sa dostane do kotla. Ste do istej miery ovplyvení. Je pravda, že sociálne, ekonomické, rodinné pozadie do istej miery ovplyvňujú človeka. Ale nie vážne. A kombinácia týchto dvoch tvorí vedomie. Človek má dobrý zmysel dobra a zla. To je normálny človek.

Abnormálny človek je úplne iný. (...) Čo je pre nenormálneho človeka dôležité? Je to podvedomie. Sme určení byť tým, kým sme. Kvôli niečomu, čo je ponorené v hĺbke mysli. Môže to byť časť dedičstva kolektívneho podvedomia ľudskej rasy. Tak hovoria. Akú rolu tu hrá rozum? Rozum je tu len na to, aby ospravedlňoval. Aby hľadal výhovorky na to ako človek jedná. Čo je voľa? Je dôležiťá? Nie. Voľa je len miesto, kde sa deje konflikt. Takže je to podvedomie u nenormálneho človeka, ktoré úplne určuje celý jeho život. A tak rozum a voľa nie sú dôležité. A teda nezaujímajú ho objektívne veci. Napríklad hviedza, prístav - to ho nezaujíma. Zaujíma sa len o to, čo je tu v hĺbke. A tak rád analyzuje. Nehľadá dôvody.
Napríklad ak počuje dobrú hudbu, nezaujíma ho tá hudba, ale ako sa cíti, keď počuje tu hudbu. Sleduje drámu a nezaujíma ho ako sa vyvinie dej, ale ako sa pri tom cíti. Takže napríklad fakt, že plačeme keď jeme cibuľu vysvetľuje tak, že plačeme, lebo sme raz jedli cibuľu a dostali sme správu, že sme vydedení, a tak odvtedy plačeme vždy keď jeme cibuľu. Objektívny svet a dôvody nie sú určujúce podľa nenormálnych. Takže keď sa stretnú s človekom ktorý verí v Boha, nezaujíma ich dôvod prečo verí. Nespýtajú sa ho na dôkaz. Ale hľadajú nejaký zvláštny dôvod, prečo to HOVORÍ.

(...)

A tretí rozdiel je, že normálny človek verí v potláčanie excesov nižších inštinktov, aby mohol prejaviť rozum a vôľu a potenciál pre Božiu milosť.
Takže máme potláčanie. Potláčanie je aj u nenormálnych, ale tu nie je potláčanie nižších inštinktov, ale potláčanie rozumu a vole, aby sa umožnil priechod nižším inštinktom. Neexistuje len potláčanie v živote. Nie je potláčanie bez prejavu. A prejav bez potláčania. Napríklad keď alkoholik potlačí svoju túžbu po alkohole, prajavuje ohľad pre svoju ženu. Ak potláča ohľad a lásku k svojej žene, prejavuje svoj alkoholizmus. Nemáte jedno bez druhého. Tu je potláčanie toho, čo je nízke.
A nie preto že vášne a inštinkty sú zlé. Samy osebe nie sú zlé. Len ich excesy sú zlé. A prečo to niekto robí? Kvôli láske. Sú veci, ktoré má niekto radšej. Niekto miluje niečo vyššie, tak obetuje niečo, čo je nižšie. A tu naopak. Tu je potláčenie rozumu. Často morálneho zákona, aby sa prejavili nižšie inštinkty. Argument, ktorý dá nenormálna osoba je: "že je to prirodzené. Nemali by sme sa riadiť svojou prirodzenosťou?" Samozrejme, že mali. Ale, čo je naša prirodzenosť? Nemáme prirodzenosť kozy, alebo prasaťa. Naša prirodzenosť je racionálna. Sme ľudské bytosti. Ovládaní nie podvedomím, ale rozumom a voľou. A je nesprávne tvrdiť, že vždy môžme vyliečiť psychologické komplexy fyziologickým spôsobom. To rovno môžme povedať, že aby sme prekonali samovražedný komplex, musíme skočiť z Brooklynského mosta.
Je tiež nesprávne tvrdiť, že sa máme zbaviť konfilktov v živote. Sú niektoré konflikty, ktoré su v živote nevyhnutné. Pretože sme zložení z tela a duše. Hmoty a ducha. Takže vždy je tam boj. Je kríž, ktorý je v samom strede ľudského života. Žiadny človek nie je vnútorne šťastný, ak nie je v boji proti sebe. V boji proti tomu, čo je nízke, a čo by zničilo jeho zameranie na Boha. Náš Pán povedal, že nepriniesol pokoj ale meč. Nie meč, ktorý smeruje von a zničí blížneho. Ale meč, ktorý smeruje dovnútra aby zničil vlastný egoizmus, žiadostivosť, lakomosť a všetky veci, ktoré ničia pokoj mysle. Najväčší kríž na svete je byť bez kríža. A láska tvorí pokoj.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 cedor cedor | Web | 20. března 2016 v 23:04 | Reagovat

K mému článku: Není žáden pocit, nýbrž já to vím v sobě... Nedokážu vysvětlit jak, ale vím. Navíc dotýká se mě každý den pomáhá mi. Ve snech mi dává zprávy, jenž mi Adri vykládá. Zdálo se mi hodně snů, kde i přímo Anna byla a žádné sny to nebyly, ovšem byly to nevědomé astrální cesty. Tím, že jsem nevěděl, že se jedná o sen tak se to trochu za sen schovávalo... Více o tom píšu v článku v menu "Pro mě nejdůležitější článek." Doporučuji přečíst, abys to pochopil :)

2 Ďábelská Victoria Ďábelská Victoria | Web | 26. března 2016 v 6:55 | Reagovat

Já normální nejsem tak ani tak :-D

3 Victoria Renkse Victoria Renkse | Web | 26. března 2016 v 11:50 | Reagovat

pěkný blog

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama